adriána rebrošová
ako to cítim ja /záplava v KK/
04.06.2010 07:00 Budím sa, umývam sa, robím kakao synovi. Kávu pre seba a muža. Beriem si ju na balkón, zapaľujem cigaretu. Tá mi vypadla, zalial ma studený pot a bežím do spálne. Budím muža, kričím, nech uteká preparkovať auto. Stihol to. Nie je jediný, no zopár ľudí to nezvláda. Nemá kedy, nemá ako. Veľa ľudí je na ceste do práce, alebo ešte spia. Podivuhodné ticho na uliciach cítim až v kostiach, vidím, ako ľudia bežia, ako im je voda po kolená, ako sa snažia dostať sa do bezpečia. Beriem zrkadlovku, ruky sa mi trasú, dívam sa na skazu, na mútnu vodu, na vyplavené drevá, dívam sa ako silný prúd berie autá, do ktorých narážajú plné kovové konvy. Cítim napätie a strach. Ale nie som jediná a nie som na to najhoršie. Neostáva mi nič iné ako sa dívať. Do práce sa ísť nedá. Volám šéfovi. Tomu zatápa podnik, ani radšej nechcem vedieť ako na tom je...
